Druhou „star“ v poradí, ktorá si vyskúšala redakčnú trať na vozidle Hyundai i30, bol profesionálny pretekár Maťo Homola. Rovnako ako slovenská Miss 1998 Karolína Čičátková, ani on nemal ideálne podmienky. Na okruhu Slovakia Ring pri Orechovej Potôni bolo totiž mokro, pričom miestami padal dážď so snehom. V prípade Maťa platí, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Nie je však žiadny „horenos“. Dokáže si užiť jazdu na svojom citroëne rovnako ako preteky na súťažnom okruhu.
Krátke hodnotenie profíka:
Dobre sa mi jazdilo. Je to také obyčajné, ľudové auto, ktoré sa na nič nehrá. Musel som používať automatickú prevodovku, hoci ja prirodzene preferujme manuálnu. Ale inak to bolo úplne v pohode, nevyskytol sa žiadny problém. Trochu síce snežilo a popršalo, takže priľnavosť pneumatík nebola úplne dobrá, ale dalo sa to zvládnuť. Musel som však dávať pozor, lebo predsa ide sa na rýchlosť a chcel som prekonať Karolínu.
Váš slalomový okruh na Slovakia Ringu je trochu zamotaný, ale inak v poriadku. Sú tam samé vracáky, takže to mám rád. Musím sa priznať, že ste ma prekvapili, pretože je tam aj napríklad cúvanie na presnosť v čase alebo brzdenie do „garáže“. Opakujem, sú tam moje obľúbené vracáky a potom taká rýchlejšia pasáž s esíčkom. Hodnotím to pozitívne. Ešte chcem povedať, že tam, kde bol taký poloblúk, tak tam bolo blato a trochu to šmýkalo.
Celkovo som spokojný. Musím povedať, že sme ho asi slušne zabehali, pretože to bolo úplne nové auto. Voz sa s traťou dobre popasoval. Hoci som mal zhoršenú adhéziu, respektíve priľnavosť, a trochu to šmýkalo, bol som s autom spokojný. Trošku limitujúci faktor pre mňa je fakt, že má auto automatickú prevodovku. Potreboval som totiž lepšiu akceleráciu a rýchlosť na dobrý výjazd zo zákruty. Postupne som si však na to zvykol a prispôsobil som sa situácii, takže som skôr začal pridávať. Na tom relatívne zlom a mokrom povrchu auto dobre držalo. To mäkké nastavenie podvozka na túto trať bolo priam ideálne.
Samozrejme, keď sme do nášho testovacieho auta dostali Maťa Homolu, využili sme možnosť vyspovedať ho.
– Pamätáte si na ešte úplne prvé „naozajstné“ auto, na ktorom ste jazdili?
Fííha. To som mal asi 11-12 rokov a jeden zamestnanec otcovej firmy mal auto Citroën Xsara. Tak na tom som skúšal napríklad prvýkrát zahrabať. Vždy ma fascinovalo, keď auto za sebou v teréne zanechávalo stopy. Už ako malý chlapec som rád pozeral na to, keď niekto urobil stopu a zahrabal. Keď sa to podarilo mne, tak som si to odfotil na svoj prvý mobil a nosil to ako dôležitý artefakt.
– Spomeniete si na všetky značky, ktoré prešli vašimi rukami v súkromnom živote?
Patril som medzi prvých tínedžerov, ktorí mohli u nás jazdiť na výnimku od 17 rokov. Asi o rok neskôr som začal spolupracovať so slovenským zastúpením BMW a dostával som autá od nich. Tam sa menili autá skoro každé tri mesiace. Postupne som jazdil s BMW od jednotky a trojky, ale vyskúšal som si aj 420-tku. Neskôr prišiel na rad SEAT, pričom od tejto značky som mal tiež viacero modelov. Keďže teraz momentálne nie som nikoho ambasádor, tak jazdím na Citroëne C4.
Je to také pohodové auto, pri ktorom nemusím nič riešiť. Keď chcem pridať, tak to príliš nejde, takže ani neprekračujem rýchlosť.
– Čo vás dokáže „vytočiť“, keď ste za volantom v normálnej cestnej premávke?
Nemám rád, keď po diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou niekto ide v strednom prúde, pričom ten úplne vpravo je voľný. Tým pádom sa zbytočne spomaľuje premávka. Rovnako nemusím extrémne pomalú jazdu medzi slovenskými mestami a dedinami, kde potom musíte pri obojstrannej premávke riskantne predbiehať.
– Boli ste už účastníkom nejakej dopravnej nehody?
Áno, ale nespôsobil som ju ja. Nabúral do mňa jeden pán, ktorý odbáčal do uličky, kde som stál ja. Išiel príliš rýchlo, hoci sa potom vyhováral na štrk. Nemohol som s tým nič urobiť, bol som prekvapený. Nebola to nejaká šupa, ale musel som vystúpiť cez dvere spolujazdca.
– Aký je pre vás rozdiel v tom, keď jazdíte autom v normálnom živote a na pretekárskom okruhu?
Tak napríklad z hľadiska bezpečnosti sú pretekárske autá podstatne bezpečnejšie. Navyše, všetko sa deje na okruhu, kde sa s prípadnou kolíziou aj tak trochu počíta. Na okruhu jazdíme dvere na dvere a podstatne častejšie používam všetky tri zrkadlá ako v normálnom aute. Aj koncentrácia je pri pretekoch väčšia, pretože tam vplýva viacero faktorov na konečný výsledok.
– Jazdíte aj na motorke?
Používam skúter, ak to môžeme považovať za motorku. Ale inak ma motorky príliš nelákajú a dávam radšej prednosť štyrom kolesám.
– Ty si profesionálny pretekár, ale aj študent. Ako sa ti darí skĺbiť súkromný život so športovou kariérou?
Študujem na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Som študentom IV. ročníka v odbore Všeobecný manažment, pričom predmety mám v angličtine. Zatiaľ posledný ročník bol dosť náročný, pretože keď som mal skúšky a súčasne dokončoval bakalárku, tak sa práve začala súťažná sezóna. Bolo náročné to zladiť, ale nakoniec sa to nejako vždy podarí. Takže zvládam to, hoci som na dennom štúdiu.
– V kuloároch sa hovorí, že plánujete otvoriť pretekársku školu…..
Od jari spúšťam projekt Maťo Homola RaceSchool. Ide v podstate o individuálny projekt, kde sa v priebehu jedného dňa budem venovať len jednému záujemcovi, prípadne pretekárovi. Všetko sa bude diať na Slovakia Ringu, pričom jazdiť môže každý na svojom aute alebo je k dispozícii pretekárske BMW. Celé moje doterajšie know-how, to znamená teóriu plus prax, jednoducho nejakému klientovi odovzdám. Radím aj priamo za jazdy, takže sa to veľmi osvedčilo a ľudia s tým už boli vlani spokojní.
– Ako hodnotíš uplynulú sezónu a 12. miesto v medzinárodnom seriáli TCR?
Z výsledkového hľadiska nie som vôbec spokojný, hoci som si napríklad vyjazdil štyrikrát pole position, čo je najviac zo všetkých. Avšak konečné 12. miesto po piatej priečke z roku 2016 je určite sklamanie. Mali sme veľké problémy s autom, pretože náš Opel nebol dostatočne vyvinutý. Robili sme to vlastne počas pretekov a strácali tak drahocenné body. V Thajsku som potom napríklad musel odstúpiť dve kolá pred koncom z vedúcej pozície pre defekt. Dvakrát som mal defekt a potom aj problémy s motorom. To auto malo potenciál, bolo rýchle, ale chcelo to ešte viac testovať.
– Čo očakávate od novovzniknutých majstrovstiev sveta FIA WTCR? Zostávate síce naďalej v tíme DG Sport Competition, ale Opel Astra TCR ste vymenili za Peugeot 308 TCR….
Veľmi sa teším na novú výzvu, kvalitných súperov a taktiež aj na pokračujúcu spoluprácu s tímom DG Sport Competition. Nové auto Peugeot 308 TCR som už mal možnosť vyskúšať a pocity sú viac ako prekvapivé. Neočakával som také dobré ovládateľné auto a výkonný motor, v ktorom vôbec nie je cítiť nižší objem. Teším sa aj na spoluprácu s továrenským tímom Peugeot Sport, ktorý auto vyvinul a odviedol vynikajúcu prácu. V tejto chvíli je ešte ťažké povedať, ako na tom budeme v porovnaní s konkurenciou. Moje prvotné pocity z auta sú veľmi dobré a verím v jeho potenciál, potenciál tímu a športového oddelenia Peugeot Sport. Začína sa super sezóna a už sa neviem dočkať predsezónnych testov v Barcelone a prvých pretekov v Marrákeši začiatkom apríla.“
KTO JE MAŤO HOMOLA?
Dvadsaťtriročný slovenský automobilový pretekár z Bratislavy zdedil pretekárske gény po otcovi Jarovi Homolovi. Ten je 15-násobným majstrom Slovenskej republiky v pretekoch automobilov do vrchu a počas jeho aktívnej kariéry Maťo vyrastal v tradičnom motoristickom prostredí. Do roku 2007 jazdil relatívne úspešne v pretekoch na motokárach. V sezóne 2011 začal jazdiť okruhové preteky a na voze Alfa Romeo 156 WTTC vyhral skoro všetko, čo sa dalo. O rok neskôr sa tím Homola Motorsport rozhodol štartovať v Európskom pohári cestných automobilov FIA ETCC na vozidle BMW 320si WTCC. Hneď v prvých pretekoch na domácom okruhu Slovakia Ring skončil tretí. Pre rok 2015 sa Maťo a jeho tím spojili so spoločnosťou SEAT Slovensko a do FIA ETCC nastúpili s vozidlom SEAT Leon Cup Racer MK3. Nakoniec z toho bolo celkové štvrté miesto. Po jednorazovej účasti vo WTCC sa Maťo v sezóne 2016 rozhodol vstúpiť do šampionátu TCR International Series. Predstavil sa v 11 krajinách po celom svete a napokon skončil celkovo piaty. Vlani „presedlal“ do auta Opel Astra OPC TCR a v tímových farbách DG Sport Competition si pohoršil, keď skončil „až“ dvanásty. Aktuálna sezóna však bude pre neho prelomová. Zostáva v rovnakej stajni, avšak v novom voze Peugeot 308 WTCR sa predstaví v novom seriáli majstrovstiev sveta WTCR, ktorý vznikol zlúčením dvoch najprestížnejších šampionátov cestných vozidiel na svete – WTCC a TCR International Series.
Text: Peter Barta, foto: Peter Varga
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov