Tip

Honda CR-V pôsobí pre „cudzinca“ ako hrsť šialených nápadov, avšak dajte jej trochu času a zistíte, že v tom celku sa nachádza určitý typ sympatickej harmónie.

Honda CR-V pôsobí pre „cudzinca“ ako hrsť šialených nápadov, avšak dajte jej trochu času a zistíte, že v tom celku sa nachádza určitý typ sympatickej harmónie.

Honda CR-V: Skrytá genialita

Stručne:

Čo treba uznať: Priestorová ponuka a pohodlie sú na vysokej úrovni.

Čo nám chýbalo: Vyspelejšia elektronika a infotainment, plus silnejší motor.

Čo nás prekvapilo: Výborné stretávacie a odbočovacie svetlá.

Cena: základ/test: 20 390/34 399 €

Záruka: 3 roky/100 000 km

   

   

Japonci sú zvláštni. Na jednej strane patrili (a v mnohom aj patria) medzi top technologicky vyspelé národy na svete. V autách sa však hľadajú a veľakrát v elektronike a ergonómii zaostávajú za európskou konkurenciou aj generáciu-dve pozadu. Ich autá sa vyznačujú mechanickou solídnosťou a spoľahlivosťou, často aj veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami, avšak z niektorých detailov ma ide šľak trafiť.

   

   

   

   

   

   

Dobré či zlé?

Na test sme dostali Hondu CR-V v zvýhodnenej výbave Lifestyle Plus. Tá má kožené čalúnenie interiéru a navonok ju odlišujú agresívnejšie nárazníky a strešný spojler, ktoré sú jej súčasťou bez príplatku. Vyzerajú dobre.  Treba však poznamenať, že výrazne znižujú nájazdový a odjazdový uhol, takže s terénom si táto výbava veľmi nepotyká. Celý imidž okolo zvýšenej karosérie je teda takmer nanič, najmä ak aj pohon 4×4 má v Honde pomalé reakcie. To je zlé.  Čo však zostalo, je priestor. A toho ponúka CR-V naozaj požehnane. Pre piatich ľudí je Honda obrovská, pričom ponúka aj nadpriemerný priestor na ich batožinu. Zadní pasažieri majú dokonca polohovateľné operadlá svojich asymetricky delených sedadiel. Keď sme pri nich, za zmienku stojí jedinečný systém ich sklápania. Jediným pohybom páčky v batožinovom priestore sa totiž najprv automaticky vyklopia sedáky zadných sedadiel a následne sa sklopia operadlá do dokonalej roviny. Pútavé divadlo s neodopierateľnou praktickou stránkou. To všetko je veľmi dobré! Potom sa však dostaneme k ergonómii ovládania systémov. Namiesto klasického voliča automatu je tu zvláštna elektronická páčka. Na tú sa dá ešte v pohode zvyknúť. Na čo si však nikdy nezvyknem, je ovládanie palubného počítača Hondy. Displej pred vodičom má krásne a jednoduché ovládanie, aj keď jeho grafika a funkcie sa nezmenili od roku 200X, keď sa prvýkrát objavil v Civicu. Je tu však ďalší displej na vrchu palubnej dosky, ktorý sa ovláda tlačidlami na volante, z ktorých každé jedno má ešte sekundárnu funkciu. Všetko je to také nesmierne neintuitívne a nejednoznačné, že na ovládanie tohto displeja je najbezpečnejšie zastaviť na odpočívadle. Alebo sa na to vykašľať, pretože jeho funkcie sťaby palubného počítača sú dosť obmedzené a činnosť rádia si skontrolujete aj na hlavnom displeji autorádia, ktorý síce beží na Androide (čo je veľmi zaujímavá a pokroková myšlienka), avšak jeho odozva, funkcie, menu a prehľadnosť sú na tom opäť veľmi zle. Horší je už azda iba koncern PSA. Takže opäť zle. Potom však začnete na Honde CR-V jazdiť a zistíte, že je veľmi príjemná. Krásne sa ovláda, nie je príliš športová, ale ani nemotorná. Posed za volantom je super, stačí pár minút a s autom splyniete, akoby ste sa poznali už veky. Deväťstupňová prevodovka v automatickom režime funguje, ako má, takže ju ani nemusíte skúšať ovládať páčkami pod volantom, lebo by ste sa zbytočne sklamali z jej pomalých reakcií na vaše pokyny. Nechajte ju na pokoji a odmení sa vám poctivou, nenápadnou prácou. Tak to má byť. Dobre. Už by len mohla spolupracovať s výkonnejším motorm. Dvakrát preplňovaná dieselová jedna-šestka nie je zlá, ale dosahuje parametre priemerných dvojlitrov (vrátane spotreby), pričom sa pocitovo trochu viac trápi. CR-V je teda v spoločnosti iných áut na ceste nútene submisívne, aj keď jazdnými vlastnosťami má na viac. To nie je vyslovene zlé, ale trochu smutné, lebo lepší vznetový motor do CR-V nedostanete. Ako poslednú rozporuplnú čerešničku spomeniem svetlá. Honda je jedna z mála, ktorej sa podarilo v dobe Full LED svetlometov skombinovať hneď tri technológie. Stretávacie svetlá sú xenónové a svietia vynikajúco. Diaľkovky sú však halogénové a sú priemerné. Čo je však takmer bezkonkurenčné, sú LED odbočovacie svetlá. S lepšími som sa hádam ešte nestretol. Svietia až „za roh“ auta a ozaj výborne plnia svoju funkciu. A práve tieto geniálne maličkosti dokážu prebiť mainstreamové nedostatky natoľko, aby som ich ignoroval a považoval CR-V za super rodinné auto.

   

   

Motor: vznetový dvakrát preplňovaný R4/16V, zdvihový objem valcov 1 597 cm3, max. výkon 118 kW (160 k) pri  4 000 ot.min-1, max. krútiaci moment 350 Nm pri 2 000 ot.min-1. Emisie CO2 139 g/km.

Jazdné výkony, spotreba: 0-100 km/h za 10,6 s, vmax= 197 km/h, spotreba výrobca/test 5,3/6,2 l/100 km.

Text: Juraj Hrivnák, foto: autor

Diskusia k článku

';