Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku


Renault Chrono 115: príbeh konceptu Next

Renault každý mesiac vydáva tlačovú správu, v ktorej predstaví časť zo svojej slávnej, 115-ročnej histórie. Ostatná sa venuje štúdii Next.

Verejnosť mohla prvýkrát vidieť štúdiu Next 18. júna 1995. Vtedy bola revolčná. Renault Next bol koncept s konvenčným motorom vpredu a dvoma malými elektromotormi vzadu. Každý z nich poháňal jedno koleso.

Dnes už nájdeme v ponuke výrobcov podobný automobil, ktorý má obdobné usporiadanie pohonu. V 90-tych rokoch však išlo o malú revolúciu. Maximálna rýchlosť konceptu bola 165 km/h. Netradičná štúdia vznikla pod vedením Rémiho Deconincka, ktorý bol vedúcim v oddelení Exploratory Vehicles Unit (Divízia výskumu nových vozidiel).

Renault Next Renault Next

Pod prednou kapotou bol štvorvalec so zdvihovým objemom 0,75 litra. Krútiaci moment sa na kolesá prenášal cez robotizovanú prevodovku. Výkonový deficit voči hypoteticky konkurenčným vozidlám dopĺňali dva elektromotory.

Zdrojom energie pre elektromotory bola batéria s hmotnosťou 150 kg, umiestnená v podvozku automobilu. O činnosti oboch elektromotorov rozhodovala riadiaca jednotka. V prípade potreby akcelerácie a vyššieho výkonu pracovali elektromotory súčasne.

Všetko, vrátane zapájania a odpájania elektromotorov, obstarávala riadiaca jednotka bez zásahu vodiča. V prípade potreby rozdeľovala výkon na jednotlivé nápravy podľa rôznych adhéznych podmienok.

Renault Next Renault Next

Hlavným cieľom takéhoto systému bolo dosiahnuť čo najnižšiu spotrebu paliva. S udržaním jazdného komfortu mal koncept spotrebu len 3,4 l/100 km. Na výlučne elektrický pohon prešiel 20 km.

Vozidlo malo systémy ABS a ESP, ktoré ovládali zadné elektromotory. Spaľovací motor dokázal vodič naštartovať len stlačením spojkového pedálu. S dvoma pohonnými jednotkami a ťažkou batériou vážil koncept len 875 kg. Časť podvozka bola z hliníka a skelet automobilu z karbónového vlákna.

Renault na výrobe karosérie spolupracoval s francúzskou spoločnosťou na výrobu lietadiel Aérospatiale. K tvorbe karosérie prizvali známeho konštruktéra a tvorcu modelu Zonda,  Horacia Pagani. Celý projekt dokázali zrealizovať za 365 dní.

MM, Renault

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov