Tip

Japonci vo Francúzsku

Japonci vo Francúzsku

Toyota Central Europe pozvala niekoľko novinárov vyskúšať si Toyoty CHR a Lexus RX 450h v „lyžovačkovom“ prostredí nádherného francúzskeho strediska Meribel-Mottaret. Táto kombinácia bola nadmieru príjemná!

Najväčší lyžiarsky areál na svete. Toto jednoznačné tvrdenie nájdete na všetkých mapách zjazdoviek a propagačných materiáloch francúzskeho lyžiarskeho strediska Les 3 Vallées (Tri údolia). Leží s srdci Savojských Álp, asi 120 km na západ od Ženevy. Podľa oficiálnych zdrojov tri spojené údolia ponúkajú až 600 kilometrov zjazdoviek všetkých obtiažností. Toto všetko obsluhujú dve stovky lanoviek a vlekov s obrovskou prepravnou kapacitou , vyše 2 000 snehových diel a 75 „rolb“, ktoré pracujú neúnavne po celé noci.

Výsledok je fascinujúci. Ak sa vydarí počasie, je lyžiarsky zážitok nekonečný. Nielen pre dĺžku zjazdoviek. Tie najmenej náročné, vo Francúzsku označené zelenou farbou, sú naozaj aj pre tých, čo stoja na lyžiach, či snowboarde po prvý krát. Potom nasledujú modré, červené a napokon „zabijaky“ vo farbe čiernej.

Ubytovaní sme boli v nádhernom alpskom hoteli v Meribel-Mottaret, v nadmorskej výške 1 750 m. Je obdivuhodné ako Francúzi dokážu dať aj po technologickej stránke moderným budovám (liaty betón) príjemný horský vzhľad vďaka šikmým strechám s prevismi, dreveným balkónom, drevom obloženým stenám, útulným interiérom s veľkými krbmi. Človek sa v Meribel-Mottaret necíti ako na sídlisku, hoci hustota zástavby sa k tomu blíži.

Celý lyžiarsky areál troch údolí sa rozprestiera v nadmorských výškach od 1 300 do 3 230 m. Sezóna je tu preto dlhá a sneh kvalitný po celý jej čas. To potvrdzuje aj moja skúsenosť. A super kvalitný bol začiatkom marca nielen sneh, ale aj všetky služby súvisiace s lyžovačkou. S francúzskym šarmom, nadhľadom a nie kŕčovitou uponáhľanosťou. Požičovne výstroja, lanovky a vleky, reštaurácie, značenie zjazdoviek. No predsa mi len nedá neporovnať s rakúskymi strediskami, ktoré poznám dosť dobre.

V Rakúsku sú zjazdovky označené jednoznačnejšie. Dobre – možno som nie celkom pochopil filozofiu v Troch údoliach, ale v Nassfelde, Kaprune, Katschbergu, Hintertuxe a pod. sa orientujem o čosi lepšie. Iné sú aj reštaurácie na zjazdovkách. V Rakúsku sú ľudovejšie, viac „fastfoodové“ a aj lacnejšie. Nad Meribelom vám aj na vrchole zjazdoviek ponúknu prakticky všetko z francúzskej kuchyne, od ustríc až po croissant. Ale ide to pomalšie a za ceny dosť mastné. Ovšem kvalita je skvelá. Rozdiel nájdete aj v lanovkách. Najmä tie kabínkové sú v Rakúsku novšie a vyzerajú technicky sofistikovanejšie. No pre objektívnosť – z Francúzska poznám toto jediné lyžiarske stredisko a možno práve lanovky sú dôkazom tradície masového lyžovania v tomto regióne. Znova zdôrazňujem – všetko fungovalo perfektne.

Na cestu zo Ženevského letiska do Meribelu sme použili Toyotu C-HR s hybridným pohonom. Aj v prebohatej Ženeve sa ešte na radikálne tvarovaný model upierajú zraky so záujmom. Práve vďaka radikálnosti vonkajšieho tvaru poteší vo všetkých smeroch až prekvapivo veľký vnútorný priestor a praktickosť jeho členenia. Z predných sedadiel je nerušený výhľad, kým na zadných sa sedí priam v objatí tuhej karosérie s (vzadu) neveľkými oknami, čo navodzuje výrazný pocit bezpečia. Vynikajúco je naladený podvozok, zvláda komfortne aj nekvalitné cesty, no je dostatočne tuhý a jednoznačný pri športovej jazde. S hybridným pohonom a teda automatickou prevodovkou je jazda absolútne bezproblémová, aj s veľkou “loďou“ na streche na lyže. V horských serpentínach – a že ich je v Savojských Alpách „veľa habadejov“ – môjmu vodičskému naturelu viac ulahodil motor 1,2 turbo so 6 stupňovou manuálnou prevodovkou. Rád sa pohrám s radením, spojkou, atď. Reportáž síce nemá byť testom, no musím potvrdiť názor môjho kolegu, že tento podvozok (vpredu McPherson, vzadu multi-link so stabilizátormi) by pokojne zniesol o 100 koní viac!

Nuž a Lexus RX 450h? Na ceste z Meribelu do Ženevy na autosalón sa ukázal ako stelesnenie pokojnej i dynamickej suverenity, komfortu a dobrého pocitu z ekologickosti prevádzky veľkého SUV.

Škoda, že lyžiarsky areál Les 3 Vallées je zo Slovenska tak ďaleko, autom vyše 1 300 km. Nie že by tam bola lyžovačka o toľko iná, než v pre nás geograficky najbližšom Rakúsku, ale predsa je tam iná, jednoducho francúzskejšia atmosféra. Napríklad aj v tom, že slovenčinu som tam nezačul ani raz. Ani na svahu, ani od personálu v reštaurácii. Priznám sa bez mučenia – vôbec mi nechýbala…

Dalibor Klíma, foto autor

 

Diskusia k článku

';