|
Prvý športový hybridText: Peter VargaFoto: archív Honda CR-Z je športové kupé pre druhú dekádu 21. storočia nabité vyspelou technológiou, no zároveň s dávkou reminiscencie na osemdesiate roky minulého storočia. Svojím dizajnovým charakterom odkazuje na prvé dve generácie úspešného modelu CR-X z osemdesiatych rokov minulého storočia (prvá generácia sa vyrábala v rokoch 1983 – 1987, druhá 1987 – 1991). Dodajme, že Honda do roku 1998 vyrába tretiu generáciu s prívlastkom del Sol, ktorá sa však od pôvodného modelu líšila typom karosérie. Zatiaľ čo prvé dve generácie boli 2+2-miestne kupé, del Sol bola dvojmiestna targa. CR-X bolo koncipované ako kompaktné, agilné a ľahko ovládateľné kupé pre mladých. Dnes si už ale málokto spomenie, že pôvodne jedným z hlavných motívov Hondy CR-X bolo prelomiť hranicu spotreby 4,7 l/100 km v USA a dostať sa na špicu v hodnotení agentúry EPA. Nová krvHonda CR-Z oživuje myšlienku športového kupé s nízkou spotrebou pohonných hmôt.A využíva na to nielen vydarený dizajn poukazujúci na hodnoty pôvodného CR-X (jedným z kľúčových spoločných znakov CR-X prvej a druhej generácie s aktuálnou novinkou CR-Z je delené zadné sklo), ale tiež najmodernejšiu techniku najmä v podobe hybridného pohonu. Pripomeňme si, že Honda uviedla prvý hybrid na trh už v roku 1999 – prvým nositeľom tejto technológie bolo kupé s označením Insight. Už aj ten bol dostupný s päťstupňovou manuálnou alebo CVT prevodovkou. Práve Insight bol tým modelom, ktorý v Honde dláždil cestu hybridným vozidlám. Podobný systém s paralelným hybridným pohonom postupne Honda uplatnila vo viacerých modeloch, vrátane aktuálneho modelu Insight, ktorý s pôvodným modelom okrem mena a princípu paralelného hybridného pohonu nemá spoločné vôbec nič. CR-Z je v mnohom podobný, zároveň však z úplne iného súdka, ako bol pôvodný Insight. Má omnoho dravší dizajn, je oveľa charizmatickejší a športovejší. Zodpovedá novým nárokom, zároveň si však zachováva spoľahlivosť hybridných pohonov Honda a usiluje sa o nízku spotrebu. Prečo hybrid?Z celého životného cyklu vozidla má najväčší vplyv na environmentálne prostredie práve prevádzka, počas ktorej vyprodukuje zhruba 78 % CO2 z celkovej tvorby tohto plynu. Výroba tvorí iba 6 % CO2 a 16 % tvorí spracovanie surovín, doprava, servis, recyklácia atď. Úspora vo fáze prevádzky má teda najväčší vplyv na celkovú bilanciu CO2. Vlastné výskumy spoločnosti Honda ukazujú, že aj keď je pre výrobu a následnú likvidáciu hybridných vozidiel potrebné o niečo viac energie ako pri bežných autách, úspory za dobu prevádzky sú nepomerne vyššie. Analýza životného cyklu modelu Civic Hybrid ukazuje, že po prejdení vzdialenosti len 100 000 km, čo je výrazne menej ako celková životnosť vozidla, sa spotrebuje až o 40 % menej energie ako pri bežnom sedane Civic s 1,8-litrovým zážihovým motorom, ktorý má podobný výkon. Preto hybrid.Už od počiatkov hybridov sa verejnosť obávala, že časom vzniknú haldy nechcených opotrebovaných akumulátorov alebo sa nimi zaplnia skládky. A to by bolo ešte horšie, pretože akumulátor je pre životné prostredie veľmi nebezpečný odpad. Nič také sa však zatiaľ nestalo, a vzhľadom na potenciál recyklovania by sa ani v budúcnosti nemalo stať. Akumulátory totiž obsahujú kovy, ktoré sú hodnotné aj po skončení životného cyklu akumulátora, dajú sa ekonomicky recyklovať a získané materiály využiť na výrobu nových akumulátorov. Hlavný kov – nikel, získavaný z recyklovaných akumulátorov – sa používa na stovky ďalších účelov. Pritom spotreba niklu na výrobu akumulátorov v porovnaní so svetovou spotrebou tohto kovu na výrobu zliatin je mizivá. Mimochodom, Honda CR-Z je recyklovateľná na 92 %, pričom táto hodnota zahŕňa aj set akumulátorov. To znamená, že hybridná Honda CR-Z je recyklovateľná do rovnakej miery ako iné automobily Honda s bežným pohonom. Hybridný pohonPod kapotou je hybridný pohon tvorený zážihovým motorom a elektromotorom vloženým medzi neho a prevodovku. Honda tento systém označuje IMA (Integrated Motor Assist) – rozmenené na drobné: vložený elektromotor poskytuje spaľovaciemu motoru podporu, vozidlo však nie je schopné jazdiť na čisto elektrický pohon. Mimochodom, Honda sa systémom IMA prvýkrát prezentovala už v roku 1999 v modeli Insight a odvtedy ho úspešne uplatnila aj v modeloch Civic IMa, jeho nástupcovi Civic Hybrid aj druhej generácii modelu Insight. Systém sa však v priebehu času vyvíjal, zmenšoval, znižovala sa jeho hmotnosť aj výrobná cena. V modeli CR-Z je systém tvorený zážihovým motorom so zdvihovým objemom valcov 1 497 cm3, ktorý vyvinie 84 kW (114 k) pri 6 100 ot.min-1, resp. 145 Nm pri 4 800 ot.min-1,a elektromotorom s výkonom 10 kW (14 k) pri 1 500 ot.min-1, resp. 78,4 Nm pri 0 – 1 000 ot.min-1. Kombinovaný výkon hybridného systému je 91 kW (124 k) pri 6 100 ot.min-1 a krútiaci moment 174 Nm pri 1 000 – 1 500 ot.min-1. Hodnoty kombinovaného výkonu a krútiaceho momentu nie sú súčtom maximálnych hodnôt spaľovacieho motora a elektromotora, pretože oba motory dosahujú maximálne hodnoty spomínaných parametrov v rôznom rozpätí otáčok. Honda CR-Z dokáže z miesta akcelerovať na stovku za 9,9 sekundy, jej maximálna rýchlosť je 200 km/h a výrobca deklaruje priemernú spotrebu v kombinovanej prevádzke podľa NEDC 5 l/100 km, čomu zodpovedajú emisie CO2 na úrovni 117 g/km. Hodnota emisií CO2 je len o 1 g/km vyššia ako pri modeli Civic IMA, ktorý má ale o 22 kW (30 k) nižší kombinovaný výkon. Dodávame, že model CR-Z má v mestskej prevádzke normovanú spotrebu iba 6,1 l/100 km, mimo neho dokonca len 4,4 l/100 km.Všetky články v neskrátenej verzii s kompletnými ilustráciami nájdete v Auto magazíne. Dostanete ho v novinových stánkoch, na benzínových čerpadlách, v obchodných domoch a hypermarketoch Billa, Carrefour, Hypernova, Kaufland, M-market, Metro a Tesco len za 1,6 EUR. | ||||||||