|
![]() Japonské riešenieText: Peter MihálikFoto: autor Mitsubishi Fuso Canter. Tak tieto tri diamanty sú trošku väčšie. Navyše, nie sú ani také zábavné, o to však viac uvezú. Mitsubishi Fuso Canter je jednoducho malé nákladné auto. Modelový rad Mitsubishi Fuso Canter sa predáva v niekoľkých hmotnostných kategóriách. Nám sa do redakcie dostala „velterová“ hmotnosť do 3,5 tony. No zaujímavý bol aj ekologický motor spĺňajúci emisnú normu EEV (dalo by sa povedať, že je to taká norma Euro 5,5). Naložená výzvaPomerne malú valníkovú korbu zdobila plachtová nadstavba. Má vnútorné rozmery (d x š x v): 4 200 x 2 100 x 2 100 mm. Podlaha je vyrobená z vodovzdornej protišmykovej preglejky s hrúbkou 15 mm, ktorá je priskrutkovaná do spodného rámu a utesnená silikónom. V obvodovom profile má zapustených šesť masívnych ukotvovacích ôk. Plachtová stena však nebola vzadu, tam sú dvojkrídlové dvere uzamykateľné visiacim zámkom. Konštrukcia je urobená naozaj precízne. Jediné, čo mi na nej vadí, je chýbajúca aretácia pri maximálnom otvorení dverí (o 270 stupňov).Jazdiť s prázdnym autom má svoje dynamické čaro, ale naložené – to je výzva. Preto sme na korbu naložili jednu europaletu a zaťažili množstvom časopisov s hmotnosťou cca 600 kg. Bezpečné prichytenie nákladu bolo vzhľadom na pevné oká na podlahe hračkou. Možno sa niekomu bude zdať náklad ľahký, no pri celkovej hmotnosti vozidla 3 500 kg, nosnosti podvozka 1 346 kg a po odpočítaní hmotnosti nadstavby na náklad zostáva cca 790 kg. Ekologická silaPod kabínou sme mali osadený trojlitrový štvorvalcový turbodiesel s maximálnym výkonom 107 kW (145 k) a maximálnym krútiacim momentom 370 Nm. Toto sú úplne bežné hodnoty, takže zatiaľ žiadne prekvapenie. Ak som už spomínal, motor spĺňa emisnú normu Euro5 EEV. Zo skúseností z osobných áut sa pozerám na tieto ekologické motory akosi skepticky. Často sú dosť uškrtené a neraz sa mi tým zdajú aj nebezpečné. Ale tu som „ekológiu“ vôbec nevnímal ako niečo obmedzujúce. Vybral som sa preto s nákladom aj na známy kopec Baba pri Pezinku. Po diaľnici som sa pohodovo „šuchtal“ na šestke rýchlosťou okolo 110 km/h. Pri stúpaní som však vôbec nepocítil náklad, ani to, že by motor nevládal. Zmena prevodových stupňov však išla o niečo tuhšie, ale to pripisujem ešte trošku surovému stavu auta (malo nabehaných len čosi viac ako 1 000 km). Prvé metre stúpania som defacto išiel so zaradeným šiestym prevodovým stupňom. Do „vracákov“ som postupne podradil na štvorku, tá úplne stačila. A motor sa vôbec nezadýchal. Podobne optimisticky som sa vydal aj dolu kopcom. Okrem bežnej nožnej brzdy som mal k dispozícii aj brzdu motorovú. No tú som použil len pri prudších klesaniach. Stačilo podradiť – a páčkou pod volantom aktivovať motorovú brzdu. Pri bežných klesaniach brzdiaca sila motora a kotúčových bŕzd bola dostatočná.FantáziaPri jazde po cestách rôznej kvality som si všimol ešte jednu maličkosť – hoci ako vodič som sedel na pneumaticky odpruženom sedadle, celkový komfort jazdy bol nadštandardný. Až som si niekedy pomyslel, že takto by mali jazdiť aj niektoré osobné autá. A to má Canter na oboch nápravách listové pružiny! Nechal som sa zviezť aj na sedadle spolujazdca, ale pocity o komforte jazdy zostali nezmenené. Tu by som ich ešte doplnil o dostatok priestoru.Podobné chvály mám aj na kultúru chodu motora. Iné hodnotenie ako „1“ ma ani nenapadá. A bolo jedno, či bol motor studený alebo zohriaty. Každodenná kabínaKabína je naozaj priestranná. Páči sa mi, že nástupný schodík zakrývajú dvere. Na uľahčenie nastupovania je na A-stĺpiku rukoväť. Spoza volantu to ani veľmi nevyzerá, že sedím v nákladnom aute, skôr v akejsi „prerastenej“ dodávke. Všetko tu je navrhnuté s jediným cieľom – funkčnosť. Estetika ide bokom. Niektoré tlačidlá vyzerajú ako spred desiatich rokov. Aj napriek tomu sa tu cítim príjemne. Trošku ma zarazilo manuálne nastavovanie vonkajších spätných zrkadiel. Ani ich tvar nie je z tých optimálnych. Keďže sú vypuklé okolo vodorovnej osi, vidím v nich priestor len tesne vedľa auta. Privítal by som tu ďalšie na zobrazovanie širšieho priestoru okolo auta a vpravo ďalšie na priestor okolo pravého rohu kabíny a kolies. Pri parkovaní, resp. prisúvaní sa k obrubníku som tento priestor len odhadoval.Odkladacie priestory sú v podstate v pohode, jediné, čo mi chýba, je väčší uzatvárateľný priestor. Pred spolujazdcom je síce niečo, čo na prvý pohľad vyzerá ako schránka, ale je to len akási zbytočná záslepka. Ale naplno som využil priehradky vedľa ručnej brzdy – položil som si sem aj 1,5-litrovú fľašu, drobnosti sa zmestili do dverí či do výklopnej schránky v strede prístrojovej dosky. Ak som predsa len niečo chcel „ukryť“, ostala mi iba polička nad hlavou alebo „korýtko“ za stredným operadlom. Po jeho vyklopení som mal k dispozícii stolček s držiakom na spisy. Viac silyOdklopenie kabíny je situované na pravej strane za kabínou. Potiahnutím príslušnej páky a odistením poistky je možné kabínu odklopiť. Trošku som sa však musel do kabíny oprieť. Prvé nadvihnutie je fyzicky náročnejšie, až po čase sa kabína odklopí vlastnou hmotnosťou. Na prístup k prevádzkovým kvapalinám však netreba kabínu odklápať. Veko brzdovej kvapaliny je v kabíne, v ľavom rohu prístrojovej dosky. Kvapalina do ostrekovača sa dolieva dosť neprakticky na pravom boku prístrojovej dosky a chladiaca kvapalina má svoju nádržku vľavo za kabínou.Čo ešte povedať na tému Mitsubishi Fuso Canter? Osobne som si jazdu v ňom užil. Ako každé auto, aj toto má svoje „muchy“. Stačí sa však sústrediť na nízke konzumné nároky, pohodlie za volantom, komfort jazdy a povestnú japonskú kvalitu – to sú atribúty, ktorým sa ťažko odoláva. Všetky články v neskrátenej verzii s kompletnými ilustráciami nájdete v Auto magazíne. Dostanete ho v novinových stánkoch, na benzínových čerpadlách, v obchodných domoch a hypermarketoch Billa, Carrefour, Hypernova, Kaufland, M-market, Metro a Tesco len za 1,6 EUR. | ||||||||