Suvenír či inšpirácia?
Môj tohtoročný letný „suvenír“ sa volá Car sharing – inak povedané: spoločné používanie auta. Dozvedela som sa o ňom na ceste do Prahy a výborne zapadá do môjho „Klubu čakateľov na víza na slovenský trh“. Ekológovia ho považujú za významnú formu osobnej dopravy 21. storočia. Vznikol ako reakcia na ropnú krízu pred tridsiatimi rokmi a dnes hovoria v jeho prospech i problémy s parkovaním a nedýchateľné ovzdušie v mestách. Car sharing možno prirovnať k viacčlennej rodine, ktorá dokáže vyžiť s jedným autom. Čo k tomu potrebuje? Dohodnúť pravidlá a slušne zaobchádzať so spoločným majetkom. V ekologicky rozvinutých krajinách sa k tomuto systému hlási stále viac motoristov. Neboja sa komunikovať a dôverujú nielen svojim najbližším, ale aj svojim známym či susedom. Car sharing naštartovali takmer všade občianske iniciatívy či autokluby (viac v rubrike Názory). Je škoda, že u nás sa „spoločné používanie auta“ zatiaľ neuchytilo. Zrejme aj pre našu vrodenú nedôveru a nákazlivo sa šíriacu módnu ľahostajnosť. Som presvedčená, že táto forma dostupnosti auta by pomohla nielen mladým, ktorí autám fandia, ale na nové ešte nemajú, ale aj tým skôr narodeným, ktorí si ho už nemôžu dovoliť.Ak o podobných iniciatívach viete, alebo pri potulkách letom narazíte na podobný „suvenír“, neváhajte a dajte nám vedieť. Príjemné chvíle s Auto magazínom za celú redakciu želá